Novinky z oblasti firemného vzdelávania pod jednou strechou

 PPL Slovakia s.r.o., 30.05.2019, 9:40

Pracovní a organizační psychológovia sa dlhé roky pokúšali zistiť, ktoré vlastnosti človeka sú tie, čo poukazujú na budúci pracovný výkon v práci. Metaanalýza výskumov za tri desaťročia ukázala, že najproduktívnejší pracovníci sú vo všeobecnosti tí, ktorí majú 3 základné zložky: inteligenciu, svedomitosť a pracovné skúsenosti. Kombinácia týchto troch vlastnosti dokáže vysvetliť až 62% individuálnych rozdielov medzi výkonmi ľudí. Zvyšné percentá tvoria situačné a rôzne iné faktory.

Inteligencia. Neznamená to, že človek musí byť génius, aby si svoju prácu robil dobre. Mal by mať aspoň priemernú inteligenciu. V prípade dôležitejších funkcií, napríklad manažérskych, je však vhodnejšia skôr hranica priemeru s nadpriemerom. Mieru inteligencie môžeme zistiť inteligenčnými testami. Tých je veľmi veľa a dá sa vždy vybrať taký, ktorý vyhovuje trvaním, formou, cenou atď. V prípade potreby sa možno zamerať aj na špecifické inteligenčné schopnosti, potrebné pre prácu, aj keď sa ukazuje, že všeobecná inteligencia má najvyššiu predikčnú hodnotu. Čo ak inteligenčné testy nemáte k dispozícii? V takom prípade existuje alternatíva, ktorá ponúka odhad inteligencie v podobe sčítacích testov.

Svedomitosť je považovaná za relatívne stabilnú osobnostnú črtu, ktorú dedíme vo svojich génoch. Vyjadruje, do akej miery má človek rád poriadok a pravidlá. Čím viac je človek svedomitý, tým radšej dokončuje úlohy, má veci v poriadku, organizuje a plánuje, je cieľavedomý a disciplinovaný. Príliš veľa svedomitosti môže naznačovať perfekcionizmus. Príliš málo svedomitosti zas môže znamenať málo dôrazu na pravidlá a spoločné dohody. Ako sa dá svedomitosť zistiť? Existuje niekoľko dotazníkov, ktoré túto temperamentovú črtu merajú, rovnako ako jej súčasti, napr. poriadkumilovnosť a pracovitosť. Niektoré prejavy svedomitosti však možno zistiť aj pozorovaním.

Skúsenosti sa najčastejšie zvyknú odhadovať podľa počtu rokov, ktoré človek odpracoval. Ukazuje sa však, že výkon stúpa len prvých päť rokov praxe. Ako sa človek naučí počas prvých rokov praxe, tak potom pokračuje ďalej – dobre alebo zle. Na základe počtu rokov teda ťažko predvídať, ako dobre si uchádzač bude svoju prácu po nástupe vykonávať. Ako teda postupovať? Ideálne je aplikovať kompetenčné behaviorálne interview. Alebo v preklade, rozhovor zameraný na správanie potrebné pri vykonávaní vytipovaných kompetencií. Inou metódou je záznam minulých úspechov, ktoré sú objektívne poznateľné.

Je tento vzorec univerzálny a platí pre každého? Pre väčšinu pracujúcich platí určite. Existuje však aj výnimka. Tou sú napríklad pracovné pozície, ktoré vyžadujú pracovníka neviazaného pravidlami, pripraveného vždy k akcii, bez ohľadu na to, aký bol pôvodný plán.

Ak sa chcete o téme dozvedieť viac, odporúčam do pozornosti moju novú knihu Psychodiagnostika v řízení lidských zdrojů, ktorú v tomto roku vydalo vydavateľstvo Portál. Ak sa Vám nechce čítať a obľubujete viac interaktívny prístup, môžete sa prihlásiť na niektorý z mojich kurzov.

S úctou,

Elena Lisá